Úvodná stránka Athletics.sk
   

Príbehy zo života atlétov...

 
   
 
HAVÁRIE a ZRÁŽKY...

Po celý život sa vyhýbajú prekážkam. Sú pripravení na zrážky, pozerajú na okolitý svet očami so slabým zrakom. SLABOZRAKÍ.

Zrážky so stĺpikmi mimo zorné pole, potknutia o splývajúce nerovnosti, priehlbiny... pozor si dávajú na nepripravené chodidlo, ale i nevedomých ľudí. Nepríjemne môžu prekvapiť tenké konáre bez listov vo výške očí. Pokiaľ idú krokom a nikam sa neponáhľajú, tak tie ich zrážky bývajú komické, banálne. Ak sa však niekam začnú ponáhľať, bežia. Rútia sa za cieľom, či doň a vtedy môžu mať kolízie následky fatálne...

V živote zrakovo postihnutého atléta, šprintéra, či šprintérky – aj poloprázdne haly bývajú nebezpečné.

Paralympionička Hanka počas tréningov v hale so zrážkou počíta. Trochu bojuje nielen s únavou, ale aj s obavami z toho stretu. Veľa jej štartov v športovej hale sprevádza potláčaný strach. Tréner jej síce pred vyštartovaním vizuálne skontroluje dráhu, v ktorej sa má pohybovať, no stačí zlomok sekundy, aby sa situácia zmenila.

V hale, ale ani na štadióne, nikdy nie sme sami. Štart na tlesknutie - a Hanka beží... naberá rýchlosť... ukrajuje metre... do jej dráhy vstupuje niekto, kto ju nepozná. Myslí si, že ona ho obehne, nevie, že musí uhnúť on, že jej zorné pole je obmedzené na vzdialenosť 90-120 cm. Za touto hranicou je pre ňu biela hmla z ktorej objekty a osoby vystupujú rýchlosťou cca 7 m/sek... Pri tejto rýchlosti jej zostáva 0,2 sekundy na zastavenie, alebo vykonanie úhybného manévru... a to na vzdialenosti cca 1 meter... niečo musí vymyslieť. Potrebuje výbornú reakciu nielen na štarte, musí ju mať však počas celej dráhy aktivovanú. Často čaká na haváriu... ten pocit ju najmä v hale brzdí. Keď blížiacu sa kolíziu zaregistruje, má cca 1 m, aby beh zastavila. Samozrejme sa to pri plnom nasadení nedá. Môže sa len vyhnúť, uskočiť a čelný náraz zmeniť na menej bolestivý stret pod uhlom...

  Zdravie je pre každého športovca limitom. V príprave to je aj podvedomie, obzvlášť v príprave zrakovo postihnutej športovkyne. Nesmie sa báť, nastupovať na štart so strachom, ak chce patriť medzi najúspešnejších. Na tréningoch musí veriť trénerovi, ktorý mnohokrát beží pred ňou, aby ju ochránil pred prípadnou kolíziou s nevedomými športovcami, trénermi, deťmi na športovisku. Ale nie vždy s ňou tréner môže (a vládze) behať. Vtedy Hanka musí podvedomie potlačiť, zabudnúť na všetky prežité havárie a bežať sama bez obáv a naplno. Lebo rýchlosť sa rozvíja len submaximálnymi a maximálnymi úsiliami. A tak je aj jej budúci výkon limitovaný vedomím a podvedomím a úspešnosťou v potláčaní negatívnych zážitkov. Preto v jej príprave je mimoriadne dôležité aj to, koľkokrát nemá za sezónu kolíziu...

A tak aj viacerí často hľadíme dopredu, na jej dráhu, keď vyštartuje... až do štvrtku 16. februára 2012 ale nikoho z nás nenapadlo, aby sa pozeral aj za ňu! Nečakali sme, že práve odtiaľ príde jej najťažšia zrážka! Vtedy so sklonenou hlavou do nej vrazil v plnej rýchlosti začínajúci šprintér, ktorému tréner dráhu kontrolovať nemusí... Ako úderom kladiva, ju šliapnutím do pravého zákolenia skosil na zem. A nebolo možné vziať to späť... neuveriteľný zlomok, ktorý sa jej - ale iste aj nám prítomným - navždy vryje do pamäte...

Dnes, keď píšem tieto riadky, od toho momentu ubehlo 59 dní. Hanka ľahko, ale s bolesťami začala klusať až po 14 dňoch, neskôr postupne skúsila behať intenzívnejšie, no citlivosť kolena ju do plného tréningu dodnes nepustila. Rôzne lekárske vyšetrenia, rôzne technológie, rôzni odborníci sa snažili prísť na koreň bolesti, ktorá jej nedovoľuje bežať naplno a koleno robí bolestivým a nespoľahlivým. Nepomohli rôzne medikamenty, či liečebné procesy.

Na stránke IPC sú odpočítavané dni. 136 dní nás delí od zahájenia Paralympijských hier. Bude to stačiť na prípravu a dosiahnutie cieľov, ktoré Hanka má?



15. apríl 2012, Dušan Dědeček


   
© 2003-2007: Slovenský atletický zväz zdravotne postihnutých. Všetky fotografie na týchto stránkach sú chránené Autorským zákonom.
Ich použitie v akejkoľvek forme je dovolené len s písomným súhlasom SAZZP.
Design © 2003-2007: Emil Jakubík –
2nd sight.